Vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku: vinohradnícke oblasti, rajóny a obce, prevládajúce odrody, fyzickogeografické a humánnogeografické lokalizačné predpoklady, história a súčasný stav pestovania viniča a produkcie hrozna a vína, charakteristika vínnych ciest na Slovensku

Slovensko má viac než tritisíc rokov dlhú tradíciu pestovania viniča a výroby vína. Vinohradnícka produkcia a tradícia Slovenskej republiky je sústredená v šiestich vinohradníckych oblastiach. Sú to Malokarpatská VO, Nitrianska VO, Južnoslovenská Vo, Stredoslovenská VO, Východoslovenská VO a VO Tokaj. Tie sa ďalej členia na 40 vinohradníckych rajónov a 603 vinohradníckych obcí, ktoré podľa odlišnosti pôdnych a klimatických podmienok zaraďujeme do kategórií B1, B2 a B3. Do kategórie B1 patria plochy s najlepšími pôdnymi a mikroklimatickými vlastnosťami pre pestovanie viniča, ktoré sú vhodné na produkciu akostných vín s označením pôvodu. Pôdne vlastnosti kategórie B2 zodpovedajú požiadavkám kategórie B1, ale vinohrady ležia v klimaticky menej teplých rajónoch. Vinohrady kategórie B3 ležia v polohách s nevhodnou expozíciou a mikroklímou.

Malokarpatská vinohradnícka oblasť
Oblasť s najväčšou rozlohou vinohradov tvorí 12 vinohradníckych rajónov s katastrami 120 vinohradníckych obcí. Južné a západné vinohradnícke trate tejto oblasti sú lokalizované na vyvýšených rovinách alebo miernych svahoch. Nadmorská výška vinohradov je 145–260 m n. m. Je to veterná oblasť, v ktorej prevláda severozápadné prúdenie. Atmosférické zrážky za rok dosahujú 670 mm. Priemerná teplota vzduchu v období vegetácie je 16,8 °C.
Pôdy sú skeletové, ľahké, slabo zadržujú vodu a dobre absorbujú slnečné teplo. Geologickým podkladom pôd sú hlbinné magmatity, pararuly, ale aj biotické granity a granodiority.
Pestujú sa tu biele muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Burgundské biele, z modrých odrôd najmä Frankovka modrá a Svätovavrinecké. Müller–Thurgau, Silvánske zelené, Dievčie hrozno, Chardonnay a Portugalské modré dopĺňajú sortiment pestovaných odrôd viniča.

Oblasťou vedie Malokarpatská vínna cesta a Vínna cesta Záhorie.

Malokarpatská vínna cesta vznikla ešte začiatkom 90. rokov a má približne 50 km. Rozprestiera sa od Bratislavy po Smolenice a Trnavu. Na tejto ceste sú tri bývalé kráľovské mestá Svätý Jur, Pezinok a Modra.

V roku 2003 bola vytvorená Vínna cesta Záhorie, ktorá sa rozprestiera na území okresov Malacky, Senica a Skalica. Smrdáky, Unin, Radimov, Petrová Ves, Borský Mikuláš, Moravský svätý Ján, Prietrž, Hradište, Kovaľov, Dubové a Štefanov.

 

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť
Rozprestiera sa na nížinnej rovine v priemernej nadmorskej výške 140 metrov. Do tejto oblasti patrí 8 vinohradníckych rajónov so 114-timi vinohradníckymi obcami). Južnoslovenská oblasť je našou najteplejšou vinohradníckou oblasťou so suchým podnebím a miernymi zimami. Úhrn atmosférických zrážok nepresahuje v priebehu vegetácie 325 mm. Najvyššie priemerné teploty vzduchu počas vegetácie dosahujú hodnotu 16,9 °C. Charakter pôd sa mení podľa jednotlivých polôh vinohradov. Najčastejšie sa vinič pestuje na ľahkých piesočnatých až stredne ťažkých bezskeletových pôdach s hlbším profilom. Vinohradnícke trate nie sú ucelené, postupne sa upúšťa od pestovania viniča na nechránených nížinných rovinách, kde hrozí riziko mrazov.
Najviac pestované sú biele muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Burgundské biele, Chardonnay, z modrých Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá.

V rámci južno-slovenskej vinohradníckej oblasti pôsobí Kameninská vínna cesta pri Štúrove. Od roku 1999 rozdelila z pôvodných 6 obcí na 16 obcí, dnes je celé Dolné Pohronie súčasťou vínnej cesty, ktorá je následne prepojená i na cyklistické trasy popri Hrone a s medzinárodnou Dunajskou cyklotrasou.

 

Nitrianska vinohradnícka oblasť
Vinohrady tejto geograficky rôznorodej oblasti sa nachádzajú na južných, juhozápadných a juhovýchodných svahoch Tríbečského pohoria a v jednotlivých vinohradníckych honoch pokračujú severnou hranicou Podunajskej nížiny až po svahy Považského Inovca. Do Nitrianskej vinohradníckej oblasti patrí 9 vinohradníckych rajónov (159 vinohradníckych obcí). Južná časť oblasti má veľmi teplé podnebie s miernou zimou, severná časť je menej teplá s chladnejšou zimou. Úhrnný priemer zrážok v období vegetácie predstavuje 333 mm. Priemerná nadmorská výška oblasti je 150 m. n. m. Severné vinohradnícke hony sú chránené Považským Inovcom. Ležia na prevažne skeletových pôdach s profilom na báze vápencov, dolomitov, kremencov a pieskovcov. Vinič sa tu pestuje do nadmorskej výšky 240 m. n. m. a poskytuje kvalitné vína s osobitným charakterom.
Najlepšie biele muštové odrody pestované v tejto oblasti sú Burgundské biele, Burgundské sivé, Chardonnay, Sauvignon, Feteasca regala, z modrých odrôd Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá.

V rámci Nitrianskej vinohradníckej oblasti pôsobí Nitrianská kráľovská vínna cesta, ktorá je najdlhšia a najväčšia, ďalej Požitavská vínna cesta. Nitrianska vínna cesta bola zaregistrovaná v roku 2003. Skladá z hornonitrianskej vetvy, dolnonitrianskej, tríbečsko-tekovskej a považskej vetvy. Požitavská vínna cesta bola založená začiatkom roka 2009, dohodu podpísal región požitavie so 74 obcami, kam spadá i Zlatomoravecký vinohradnícky región, vrábeľský a Žitavský vinohradnícky región.

 

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť
Rozprestiera sa na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny a mierne vyvýšených polohách Ipeľskej nížiny. Tvorí ju 7 vinohradníckych rajónov (107 vinohradníckych obcí) v priemernej nadmorskej výške 180 m n. m. Severná časť oblasti je drsnejšia, mierne vlhká s chladnejším podnebím, južná časť je teplá s miernym suchým podnebím a miernou zimou. Teplota vzduchu v priebehu vegetácie dosahuje priemer 16,2 °C, úhrnné atmosférických zrážok cez obdobie vegetácie je 362 mm. Základné pestované biele odrody: Müller–Thurgau, Burgundské biele, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Chardonnay, Veltlínske zelené, menej Tramín červený a Dievčie hrozno. Červené vína sa v tejto oblasti vyrábajú z modrých odrôd Frankovka modrá a Svätovavrinecké.

V rámci stredoslovenskej vinohradníckej oblasti pôsobí Modrokamenská vínna cesta. Modrokamenská vínna cesta bola otvorená v Apríli 2005 občianskym združením pre rozvoj regiónu Veľký Krtíš na hrade Modrý kameň, kde je aj tradičná vinohradnícka expozícia.

 

Východoslovenská vinohradnícka oblasť
Geologicky rôznorodá oblasť sa rozprestiera na miernych svahoch pohoria Vihorlat a zvlnenom okraji Východoslovenskej nížiny. Tvoria ju 4 vinohradnícke rajóny: Moldavský, Sobranský, Michalovský a Kráľovskochlmecký a 89 vinohradníckych obcí od Moldavy nad Bodvou, cez Orechovú, Tibavu, Vinné, Kráľovský Chlmec a Stredu nad Bodrogom. Vinohradnícke trate siahajú do nadmorskej výšky 180 m. n. m. Pod Vihorlatom prevládajú ťažké, ílovito–hlinité pôdy, vytvorené na pyroxénoch a andezitoch. V Strede nad Bodrogom sú ľahké piesočnaté pôdy. Tieto lokality sú vynikajúce na výrobu decentne jemných vín z odrôd Burgundské biele, Chardonnay a Burgundské modré. Podnebie oblasti je teplé a mierne vlhké, miestami aj suché s chladnejšou zimou. V priebehu vegetácie spadne v oblasti 373 mm atmosférických zrážok a priemerné teploty dosiahnu 16,6 °C.
Rozšírené je pestovanie bielych muštových odrôd Müller–Thurgau, Rizling vlašský, Burgundské biele, Chardonnay a modrých odrôd Burgundské modré a Frankovka modrá. Okrem nich sa tu pestuje Sauvignon, Veltlínske zelené, Tramín červený, Cabernet Sauvignon a Svätovavrinecké.

V rámci východoslovenskej vinohradníckej oblasti pôsobí Turnianska vínna cesta, ktorá vznikla začiatkom roka 2009. urnianska vínna cesta vedie Moldavským vinohradníckym regiónom z obce Silická Jablonica cez obce Hrušov, Jabloňov nad Turňou, Hrhov, Dvorníky, Včeláre, Turňa nad Bodvou do mesta Moldava nad Bodvou.

 

Tokajská vinohradnícka oblasť
Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého Tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha). Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 ha. Ide o plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Štatút tokajských obcí má iba 7 obcí: Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Pre Tokajskú vinohradnícku oblasť sú charakteristické teplé, mierne suché letá, v dobrých ročníkoch so suchou a teplou jeseňou. Priemerná teplota vzduchu cez vegetáciu je 16,8 °C, atmosférické zrážky poskytujú 336 mm vody. Zimné obdobia bývajú v Tokaji vlhké a chladné. Pôdy sú kamenisté, štrkovité, piesočnato–hlinité, s vyšším obsahom skeletu. Vznikli na geologickom podklade vyvrelín mladšieho paleozoika, na ryolitoch, andezitoch a ich tufoch. Typická je ich vyššia kyslosť a bohatý obsah minerálov. Pestujú sa tu odrody Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Jedinečný je aj technológia výroby – pomalá oxidácia v drevených sudoch. Tokajské vinohradnícke plochy možno užívať len ako vinice. Ak vlastník vinohradníckeho honu v Tokaji neužíva hon ako vinicu, je povinný ho na účely zachovania ochrany viníc vo vinohradníckej oblasti Tokaj zameniť, prenajať alebo ho vcelku alebo sčasti predať za primeranú cenu, ktorou je všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu, tomu, kto sa zmluvne výslovne zaviaže nadobudnutý hon vlastniť a užívať ako vinicu.

Tokajská vínna cesta

Tokajská vínna cesta predstavuje kultúrno-poznávaciu trasu, ktorá vedie z mesta Trebišov do tokajského regiónu. Územie predstavuje komplex unikátnych prírodných a kultúrnych hodnôt, ktoré boli navrhnuté na zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Historická oblasť prechádza do ochrannej zóny s obcami: Luhyňa, Veľaty, Kysta, Kašov, Cejkov, Zemplín, Ladmovce, Streda nad Bodrogom, Klin nad Bodrogom Borša.